II. časť
Melanie sa necítila dobre, i keď sa ma snažila upokojiť, že jej vážne nič nie je. Mala som o ňu veľké obavy. Celú noc som nespala, zato ona áno. Nedokázala som zaspať. Iba ráno, keď už vonku svitalo, som dokázala na pár minút zavrieť oči, no hneď som sa zobudila, či jej nie je horšie. Pokračovať v čítaní
I. časť
„V tých šatách si vyzerala nádherne,“ povzdychla si Melanie, keď sme práve odchádzali zo salónu Trudys, kde som mala skúšku šiat. „Už sa nemôžem dočkať svadby. Až ťa Patrick uvidí, dostane infarkt!“ Zastavila som sa a otočila sa smerom k nej.
„Zas až tak vyzerať nebudem,“ odporovala som. Mel sa na mňa dívala tými prenikavými zelenými očami. Pokračovať v čítaní
Milí čitatelia,
tak sa s Vami teda lúčim. Ale nebojte, o tri dni som už späť. Práve sedím v autobuse – smer Poľsko. Majte sa. 🙂
Alexa Duth
9. kapitola
Opäť sme boli pri aute nejako prirýchlo. Tentoraz som to už radšej nerozoberala. Následne ma Záhadný E uložil na sedadlo spolujazdca, za chvíľku už sedel za volantom. Naštartoval auto a vybral sa ním preč. Pokračovať v čítaní
8. kapitola
„Zatvorte oči a držte sa,“ šepol a ja som splnila, čo chcel – ruky som mu zavesila okolo krku , tvár si zaborila na jeho hrudi a pevne zovrela viečka.
Následne som len začula zasvišťanie a pocítila vietor. Keď som otvorila oči, zazrela som nádhernú rozľahlú lúku oválneho tvaru plnú všelijakých dych berúcich kvetov, ktorú lemovali stromy – prevažne borovice a jedle. Zdalo sa, akoby bola vystrihnutá z rozprávky, z nejakej čarovnej krajiny. Pokračovať v čítaní
7. kapitola
Len čo som vošla do bytu, v hlave mi vírili myšlienky len okolo neho. Tak veľmi ma zaujímalo, aké môže mať meno. Napadlo ma, že Eric, veď to sa v dnešnej dobe často používa, ale k nemu to bolo… až príliš obyčajné. Aj keď sa možno trochu hodilo. Krásny okúzľujúci mladík Eric s nádhernými zlatými očami a bronzovými vlasmi? Pokračovať v čítaní
6. kapitola
„Bella! Prosím, povedz už niečo!“ počula som Jessicin hlas, no nedokázala som zo seba nič vydať. Bola som ochromená šokom.
Mohla som zabrániť samovražde…
„On zomrel,“ šepla som, ale zdalo sa mi, že to nebol môj hlas. Pokračovať v čítaní
