(Ne)opätovaná láska – 14. kapitola

14. Kapitola

„Zapneš mi to?“ spýtala som sa Edwarda. Prikývol a ja som mu podala náhrdelník. Otočila som sa k nemu chrbtom a vlasy som si prehodila dopredu. Zapol mi náhrdelník a vtisol mi bozk na rameno. Nato mi začal božtekmi zasypávať krk. Jeho vlasy ma šteklili na tvári. Musela som sa tomu zasmiať. Otočila som sa k nemu opäť čelom.

„Milujem ťa,“ šepol tú krásnu vetu, tie dve slová, tých deväť písmen, ktoré mi vždy pozdvihli náladu.

„Aj ja ťa milujem,“ zašepkala som a pobozkal ma na pery. Jemne som pootvorila ústa a on urobil to isté. Bolo to niečo neskutočné. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Posunula som sa k nemu bližšie a rukami som zašla do jeho vlasov. On zas rukou zašiel do tých mojich. Musela som sa trocha odtiahnuť, aby som sa nadýchla, a ďalej sme pokračovali…

„Ehm… Bella,“ povedal Edward, keď sa odo mňa trocha odtiahol. Neviem, ako dlho sme sa bozkávali. Najprv som sa naňho nechápavo pozrela, no po chvíli mi to došlo. Začínala som mu rozopínať košeľu. Rýchlo som si skryla ruky za chrbát, trocha som sa od Edwarda vzdialila a zahanbene som sklopila hlavu.

Jedným prstom sa dotkol mojej brady a nadvihol mi hlavu, čiže som sa mu musela pozrieť do očí. Jeho tvár bola od mojej vzdialená len pár milimetrov. Opäť sa prisal na moje pery tými svojimi. Musela som sa kontrolovať, aby som mu zasa nezačínala rozopínať košeľu. Ani neviem, čo ma to napadlo. No ja som si to ani nevšimla, že to robím.

Vtom nás vyrušil môj mobil. Kto ma to otravuje? Veď mám rande!

Aj keď som nechcela, musela som sa odtiahnuť. S ospravedlnením v očiach som sa naňho pozrela a vytiahla som zo svojej tašky mobil. Z displeja som sa dozvedela, že mi volá mama. Tá si to vie skvele načasovať.

„Ahoj, mami,“ povedala som do telefónu, keď som to zodvihla. Edward sa ku mne prisunul a znova mi zasypával krk božtekmi.

„Ahoj, Bella. Ty s niekým chodíš? Máš nejakého priateľa?“ opýtala sa. Vyvalila som oči. Tú otázku som absolútne neočakávala.

„Prečo sa pýtaš?“

„No bola som sa len tak pozrieť na Facebook a píše sa tam, že si vraj vo vzťahu,“ povedala. Čože? Ja som si na Facebooku nemenila stav zo „slobodná“ na „vo vzťahu“. Keď mi to doplo… Mishell! Ja ju pretrhnem jak hada! „A dokonca sa tam píše, že s nejakým Edwardom Masenom…“ dodala.

„Ehm… No ja… Je to pravda…“ Nevedela som, čo na to mám povedať.

„Naozaj? Ty máš chlapca? To je úžasné! Phil! Bella si našla chlapca!“ zapišťala tak, že som musela odtiahnuť hlavu od mobilu. Edward sa uchechtol. Pravdepodobne to počul. „Prepáč. Takže sa volá Edward? Pekné meno, aj keď trochu staromódne… Ako vyzerá? Vidíš! Pozriem si jeho profil na facebooku!“ Panebože, čoho sa ešte dožijem? A nemá staromódne meno! Je nádherné! „Wow! Je krásny. Našla si si super fešáka,“ povedala po minúte.

„Mamí…“ povedala som znudene.

„Vyrušujem ťa?“

„Tak trochu áno.“

„Vari máš rande?“ spýtala sa zaujato.

„Hej,“ zamrmlala som. Chcela som čo najskôr ukončiť hovor.

„Ó! Prepáč. To si mala povedať hneď. Tak teda pozdrav odo mňa toho tvojho Edwarda. Pa!“ Zasmiala sa.

„Pa,“ povedala som a ukončila hovor. Vydýchla som si.

„Takže som fešák, hej?“ ozval sa Edward. Takže asi všetko počul. Aspoň mu nemusím odkazovať, že ho pozdravuje.

„Áno. Ten najkrajší,“ pritakala som a usmiala sa. Tiež sa usmial a vtisol mi bozk na pery. Odložila som mobil a pokračovali sme tam, kde sme skončili…

Taniere a ostatné veci boli odložené v košíku. Ja a Edward sme len ležali na deke a pozorovali nočnú oblohu. Proste bola tmavá a bolo to romantické. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi a vdychovala som jeho nádhernú voňavku. On ma zatiaľ jemne hladil po vlasoch.

Už bol čas ísť. Ešte nás čaká jednohodinová cesta domov. Mne sa už zatvárali oči. Pomaly som sa postavila a Edward tiež. Spolu sme poskladali deku, ktorú odložil do prúteného košíka. Vybrala som sa k autu, keď ma zrazu chytil a zdvihol ma do náručia. Pretože som nič takéto neočakávala, vypískla som.

„Neboj, to som len ja,“ šepol, aby ma ubezpečil, že mi nič nehrozí, a pobozkal ma na čelo. Jednou rukou držal mňa a v druhej držal košík. Wow, ten je ale silný! Žeby chodil do posilňovne?

Došiel k autu. Odomkol ho a na zadné sedadlo položil košík. Otvoril dvere na mieste spolujazdca a položil ma na sedadlo. Zavrel za mnou dvere, obišiel auto a nastúpil.

„Pokojne si pospi, princezná,“ zašepkal mi a opäť mi vtisol bozk na čelo. Len som sa jemne usmiala a privrela som oči…

Edward:

Hneď ako som vyslovil tú vetu, zaspala. Bola taká nádherná a roztomilá. Moja princezná. Moja jediná láska. Musel som sa pousmiať. Naštartoval som auto a vybral som sa ním k nej domov.

Cesta trvala necelú hodinu. Bellu som neustále sledoval. Najradšej by som sa na ňu díval celé dni, ba mesiace. No musel som sa pozerať aj na cestu.

Zastal som pred jej domom. Hlavu otočila na druhú stranu. Vystúpil som z auta a obišiel som ho k jej dverám. Otvoril som ich. Zobral som Bellu do náručia. Keďže som posilňoval a občas zájdem do posilňovne, tak som ju dokázal držať. Bola celkom ľahká. S ňou som sa vybral k jej domu.

Došiel som k dverám. Nestihol som ani zazvoniť a otvorili sa. Stáli tam Belline kamarátky – Mishell a Luciana. Včera večer som im volal. Povedal som im, kam Bellu beriem a oni jej podľa toho vybrali oblečenie. Musím oceniť, že majú dobrý vkus. No o tom, čo som jej dal, som im nepovedal, pretože jej to mohli „náhodou“ prezradiť.

Kútiky ich úst im kmitali nahor.

„Ahoj! Bella cestou zaspala. Ehm, odnesiem ju hore,“ povedal som. Prikývli a uvoľnili mi cestu. Vybral som sa na poschodie so spiacou Bellou v náručí. Dvere na jej izbe boli otvorené. Vošiel som do izby a položil som ju na posteľ. Čupol som si k nej. Jemne sa pomrvila a pár prameňov vlasov jej spadlo do tváre. Bola prekrásna. Odhrnul som jej gaštanové vlasy z tváre.

V hlave som si premietal naše rande. Ako jej oči žiarili šťastím, keď som jej daroval náhrdelník. Ako sa usmievala. Ako mi pri bozkávaní začala rozopínať košeľu, a ani si to neuvedomovala. Vadilo jej, keď jej zazvonil mobil. Celý rozhovor medzi ňou a jej mamou som počul. Vraj som fešák. Hm… To mi lichotilo. Spomínal som na naše dotyky, bozky,…

Jedna vec mi vŕtala v hlave. Chodíme spolu? Som jej frajer? Alebo lepšie povedané – priateľ?

„Edward?“ vytrhla ma zo zamýšľania Bella, ktorá sa práve prebúdzala. Párkrát zaklipkala očami.

„Áno?“ šepol som.

„Si tu,“ povedala a usmiala sa. Jemne som ju chrbtom dlane pohladil po tvári.

„Samozrejme.“ Zahryzla si do pery, akoby nad niečím premýšľala. „Môžem sa ťa niečo spýtať?“ opýtala sa po chvíli. Prikývol som. Pomaly sa posadila a ja k nej. „No… Vtedy, ako mi volala mama, tak sa ma pýtala, či… či mám priateľa. A… Tak som sa chcela spýtať, či vlastne spolu chodíme, či… si môj priateľ.“ Popritom, ako hovorila, sa dívala na svoje ruky a pri slove priateľ sa pousmiala. Keď už to dostala zo seba, pozrela sa mi do očí.

„Tá istá otázka ma tiež trápi…“

„Takže?“ spýtala sa.

„Ak chceš, budem tvoj priateľ.“ Po tej vete sa Bella nádherne usmiala. Naklonil som sa k nej a prisal som sa na jej pery. Len neuvažuj perverzne, len neuvažuj perverzne, hovoril som si.

Pomaly som sa odtiahol, aj keď som nechcel. Nesmiem na ňu tlačiť. Jej čokoládové oči žiarili šťastím.

„Nezabudni na zajtrajšiu párty. Zajtra po vás prídem o ôsmej. Teraz sa poriadne vyspi, princezná.“ Vtisol som jej bozk na čelo a pohladil som ju po vlasoch. Prikývla a usmiala sa.

Postavil som sa a vybral sa k dverám, no zastavila ma.

„Edward?“ Otočil som sa späť k nej. „Milujem ťa,“ zašepkala tú najkrajšiu vetu. Podišiel som k nej.

„Aj ja ťa milujem.“ Jemne som ju pobozkal na pery a vyšiel som z izby. Na chodbe sa „nenápadne“ prechádzali jej kamarátky. Zamával som im, zišiel som po schodoch dole a vyšiel som z domu. Došiel som k autu, nastúpil som a vybral som sa domov s úsmevom na tvári.