Epilóg
O niekoľko mesiacov neskôr…
Čas rýchlo ubiehal. Renesmee neskutočne rýchlo rástla, avšak už sme nemuseli mať žiadne obavy. Hľadali sme niekoho, kto by o tom aspoň vedel, po celej Amerike, až sa nám to podarilo. Presnejšie Alice a Jasperovi. V Južnej Amerike našli poloupíra Nahuela, ktorý mal niečo cez sto rokov, rásť prestal, keď vyzeral dospelo. A naša milovaná dcérka onedlho dospela.
Práve som sa vracala s rodinou z lovu. Renesmee mi počas neho písala, že po návrate nám musí niečo prezradiť. Celý čas mi blúdilo hlavou, čo to môže byť. Vari niekoho zabila? Alebo takmer zabila? Nebodaj niečo vyviedla? Fakt som nemala poňatia, čo mohla spraviť.
Pred domom ma Edward chytil za ruku a pevne ju stisol. Iba som sa naňho rýchlo usmiala, potom som venovala svoju pozornosť dvom bijúcim srdciam v našom dome. Jedno patrilo Renesmee, ale to druhé… Kto to môže byť?
Len čo som vstúpila do domu, ucítila som smrad. Akoby tu bol pes.
„Renesmee, čo tu tak s…“ Nedokončila som, keď som uvidela Renesmee a jeho.
„Mami, oci, toto je…“ Renesmee ani nestihla dopovedať, lebo som vyslovila dotyčného meno.
„Jacob?“ opýtala som sa ho. Díval sa na mňa rovnakým šokovaným výrazom. Čo robí Jacob Black v našej obývačke?! Miesili sa vo mne rôzne pocity. Šok, hnev, znechutenie.
„Eh, vy sa už poznáte?“ prerušila chvíľkové ticho Renesmee, ale ja som jej otázku nevnímala. Áno, poznáme sa. Už dosť dlhú dobu.
„Čo tu ty robíš?“ Na slovo ty som kládla väčší dôraz. Čo tu práve on robí? A čo to tu tak páchne? Ak mi to niekto končene nevysvetlí, tak za seba neručím. Nepáči sa mi, ako blízko stojí pri mojej dcére. Hádam nie…
„Mami, oci,“ začala rýchlo Renesmee, než stihol henten len otvoriť ústa, „toto je môj priateľ Jake.“ Zaškrípala som zubami. Priateľ?!
Zhrbená, pripravená k útoku, som sa blížila k nemu, zatiaľ čo sa mi z hrude dralo hrôzostrašné vrčanie.
„Ako priateľ?“ zavrčala som naňho. On zatiaľ predo mnou cúval.
„Bella, ja-ja…“ koktal, určite sa ma bál. Nie som nejaká bábika, som ten najnebezpečnejší predátor na tejto planéte. Náhle sa zastavil. „To ty by si mi mala vysvetliť, čo sa to s tebou stalo!“
„Neodbočuj od témy!“ štekla som, môj hlas bol desivejší. Znova začal cúvať, až sa dostal vonku za dom. Nasucho preglgol a znova prehovoril:
„No, ja… Ja som sa pripútal k Nessie.“ Čo sa? A Nessie?! To si robí srandu! On prezýva moju dcéru, ako nejakú lochnesskú príšeru?!
„Ako si to nazval moju dcéru? Nessie?!“ Celé telo sa mi chvelo od vrčania. Vôbec sa mi to nepozdávalo. On sa mi nepozdával! Akože on a Nessie?! Vlastne Renesmee. Oni dvaja? Tak to v žiadnom prípade!
Chcela som naňho zaútočiť, lenže keď som sa k nemu priblížila, puch bol najintenzívnejší. Rýchlo som sa odtiahla. To on smrdí ako pes! Počkať… Pes? Quilletské legendy. Bože môj, on je vlkolak? Nie, len to nie!
„Ty si vlkolak?“ vypadlo zo mňa šokovane a viac som sa od neho odvrátila.
„A ty si jedna z nich? Odkedy?! Veď nedávno… No, už pred niekoľkými rokmi si bola ešte človekom, nie pijavicou!“ Horlivo popri tom rozhadzoval rukami.
„Pijavicou?!“ zvreskla som a vycerila radu ostrých zubov. Znova preglgol a začal sa vzďaľovať.
„Ja som to tak nemyslel.“ Vedel, že stačí ešte jedno slovo a zaútočím. Nedovolím, aby moja dcéra mala niečo spoločné s vlkolakom.
„Počúvaj ma, Jacob Black,“ priblížila som sa tesne k nemu a štuchla ho prstom do hrude, „k mojej dcére sa viac už nepriblížiš. Rozumieš?!“
„Mami!“ ozval sa za nami hlas Renesmee, ktorá sa následne ocitla pred Jacobom, snažila sa ho predo mnou ochrániť. Akoby jej na ňom záležalo… „Ja Jaka milujem a aj on mňa.“
Čas sa náhle zastavil. Moja dcéra sa zamilovala do vlkolaka? Vlkolak sa zamiloval do mojej dcéry? A práve do toho Blacka?! Kriste pane, to je hotový horor. Myslela som, že si moja dcéra raz nájde ako svoju životnú lásku človeka, upíra či poloupíra. Ale vlkolaka? A ja som sa s ním bozkávala… Striasla som sa. Nechutné.
Áno, ja som sa raz bozkávala s Jacobom Blackom. No bolo to už dávno. Urobila som to len pre to, aby mi povedal tú historku o bledých tvárach. Potom bol taký pozvoľný, všetko by mi povedal.
Rýchlo som zahnala tie odporné myšlienky a vrátila sa do reality.
„Vypadni,“ precedila som skrz zaťaté zuby. Obaja sa ani len nepohli. „K mojej dcére sa ani len nepriblížiš. A teraz vypadni! Už sa sem neopováž prísť,“ zasyčala som naň. Renesmee sa placho pozrela na toho smradľavého psa. Chvíľu si navzájom hľadeli do očí, následne sa ten pes otočil a rozbehol sa do lesa.
„Mami, ako si mohla?“ vzlykla Renesmee, po tvári sa jej skotúľala jedna slza. Bolel ma jej vzlyk, ale nedovolím, aby sa s tým psom stretávala. Je to len pre jej dobro. Určite je len poblúznená, láska, ktorá vyprchá.
„Zakazujem ti sa s ním stretávať,“ povedala som prísnym hlasom.
„To nemôžeš! Nemôžeš mi to zakázať! Som už svojprávna, môžem robiť, čo len chcem!“ kričala. Bola ako ja, tvrdohlavá.
„Je to len pre tvoje dobro.“ Ruky som si založila na hrudi.
Renesmee po mne vrhla pohľad plný hnevu. „Dobro? Tebe na mne vôbec nezáleží! Keby si ma ľúbila, akceptovala by si to, čím je môj priateľ.“ Hlas sa jej lámal.
Myslí si, že ju neľúbim. Lož! Ona je mojím pokladom, mojím šťastím. Je už súčasťou môjho života.
„A ak to neakceptuješ, zabudni, že som tvoja dcéra.“ Au… Tak to bolelo, čo povedala.
Priblížila som sa o krok bližšie a natiahla ruku k nej, načo sa odtiahla. To už sa jej z očí liali vodopády sĺz. Pokrútila hlavou a rozbehla sa do lesa.
„Renesmee!“ zavolala som za ňou. Náhle som ucítila čiusi ruku na svojej paži, ktorá ma zastavila. Otočila som sa smerom k dotyčnému, aj keď som to už podľa pachu vedela.
Bella, ani mne sa to nepáči, ale verím, že sa o ňu Jacob dokáže postarať, bude ju navždy milovať. Nedovolí, aby jej ktokoľvek ublížil, poslal mi v myšlienkach. Sprvu som bola neoblomná prísna matka, ktorá sa razom zmenila na citlivú a ranenú manželku.
Jeho slová ma ako tak upokojili. Edward mi už dokázal čítať myšlienky aj bez dotyku. Jeho dar na mňa nefungoval len preto, že mám akýsi štít, ktorý som sa naučila stiahnuť.
Napriek tomu som sa začala obávať, že so mnou Renesmee neprehovorí.
Neboj, ona ťa ľúbi a veľmi jej na tebe záleží. Nedokáže sa na teba dlho hnevať. Bola som rada, že sme sa s Edwardom dokázali aj takto dorozumievať. Predsa, je to súkromnejšie, lepšie, akoby nás počúvala celá rodina.
Edward mal aj pravdu. Renesmee sa nedokázala dlho hnevať a ešte v ten deň večer prišla domov. Povedala som jej, že akceptujem jej vzťah, môj manžel ma prehovoril. No v skutočnosti som to stále nedokázala prijať a dokola sa seba v duchu pýtala: „Vlkolak?“.
Ale videla som, aká bola moja dcéra razom šťastná, keď som ten ich vzťah schválila. Síce budem mať voči Blackovi stále akýsi odpor, ktorý sa budem len kvôli nej snažiť v sebe potláčať. Veď nechcem, aby ma vlastná dcéra nenávidela. Chcem mať s ňou skvelý vzťah, aký by mala každá matka a dcéra mať. Tak ten jej románik nejako prežijem…
***
Už to bol skoro rok od našej svadby. A Alice pre mňa a Edwarda už vymyslela také malé prekvapenie. Vraj cesta okolo sveta, že navštívime rôzne miesta. Aké, to však neprezradila a v hlave si to pred Edwardom pozorne chránila.
Ostával týždeň do nášho odchodu na našu prvú ozajstnú svadobnú cestu. Keďže Nessie – áno, už som si zvykla na tu prezývku – má toho svojho Jacoba, má sa kto o ňu postarať a má vlastného bodyguarda. Tak si predsa môžeme užiť pravé medové týždne niekde inde, ako v našom obľúbenom domčeku, kde sme trávili s Edwardom každú noc. Niekto by si možno pomyslel, že ma sex s ním už musel prestal baviť. Akurát u ľudí. U upírov je to stále niečo úžasné, je to droga, ktorej sa neviete nabažiť. Hlavne po svadbe som nechcela opustiť spálňu, ale chýbala mi moja dcérka. Dnes už je z nej mladá slečna.
Práve dnes – šesť dní do odchodu, nemohla som sa už dočkať – mi prišiel balík. Nevedela som, čo tam môže byť. Predsa som si nič neobjednávala. Alebo si niekto niečo objednal na moje meno?
Sadla som si aj s tou škatuľou v spálni vo vile, kde bývala celá naša rodinka. Rýchlosťou blesku som ju otvorila a na vrchu ma čakala obálka, v ktorej sa nachádzal list.
Drahá Bella,
s Philom sme sa rozhodli presťahovať do iného mesta na Floride. V tvojej izbe sa ešte nachádzali ešte nejaké veci, radšej som ti ich poslala, možno nejaké z nich budeš chcieť.
A ako sa s Edwardom máte? A čo Renesmee? Už som ju dlho nevidela, určite podrástla. Budem rada, ak sa mi ozveš.
Mama
Dych mi uviazol niekde v pľúcach. V tej škatuli sa nachádzali ešte veci z Jacksonvillu. Už som si ani nepamätala, čo som tam vlastne nechala. Ale určite to bolo niečo, na čo by som najradšej zabudla. Moja zvedavosť mi ale nedala a začala som kutrať.
Ako prvá vec bol kniha. Búrlivé výšiny. Moja najobľúbenejšia kniha. Povzdychla som si pri spomienke, ako som ju neustále čítala a neprestala ma baviť. Za ňou nasledoval album pozostávajúci z fotiek ešte zo základnej. Prezerala som si ich, keď som sa nad jednou zastavila.
Jared. To meno vo mne vyvolalo nával spomienok. V hlave sa mi premietali tie nepríjemné okamihy.
„Teba nikto nikdy nebude milovať.“
„Ty suka!“
V hlave sa mi ešte ozýval môj krik a plač. Počula som ten jeho nechutný smiech.
Hruď mi zavibrovala. Telo mi zaplavili hnev a nenávisť. Chcela by som mu vrátiť, čo som si ja vytrpela, čo mi on spôsobil.
Vtom sa mi vnukol nápad. Veď krátka návšteva Floridy neublíži, nie? No, aspoň mne nie. Niekomu inému asi áno…
Neváhala som ani chvíľku. Rýchlo, kým boli všetci okrem mňa mimo domu, som v našej izbe našla pero a čistý papier, ktorý som hneď aj zaplnila mojím písmom. Predsa, nemôžem len tak odísť bez akéhokoľvek vysvetlenia, Edward by sa bál. Stačilo napísať hocijaký výmysel a môže sa ísť. Papier som nechala položený na posteli a vybehla z domu. Na okraji lesa som sa zastavila a vrhla jeden pohľad na vilu. Veď sa o pár dní vrátim. Nato som sa dala do behu naprieč lesom smerom na Floridu.
Edward:
„Bella?“ zvolal som, keď som sa vrátil aj so súrodencami domov. Ostatní boli ešte v lese, keďže som sa ja veľmi tešil na svoju Bellu. Bolo naozaj zvláštne, že s nami nechcela ísť na lov. A taktiež bolo zvláštne, že ma nečakala pri dverách, či aspoň v obývačke. Avšak jej niet.
Neozývala sa. Skontroloval som prízemie. Nič. Začínal som mať obavy, pretože toto nebolo normálne. Alebo sa len chce hrať na schovávačku? Ale ona predsa taká nie je.
Jej pach v dome bol slabý a pomaly sa vytrácal. Vybehol som hore do našej izby, kde ma na posteli čakal list. Toto neznamená nič dobré. Očami som nedočkavo prebehol text:
Drahý Edward,
hneď ťa chcem upokojiť, neopustila som ťa. To by som nikdy nedokázala. Potrebujem si len niečo vybaviť a za pár dní som späť. Milujem ťa.
Bella
Upokojilo ma to, ale nie úplne. Stále som mal pochybnosti. Čo potrebovala vybaviť, že to bude trvať niekoľko dní? Neopustila ma. To bol základ. Miluje ma. Ach, tak nesmierne mi chýba a to sme sa nevideli niekoľko hodín. Neviem, či to bez nej prežijem pár dní.
Z premýšľania ma vytrhli hlasy.
„Alice, čo sa deje?“ začul som z obývačky hlas Rose. V sekunde som stál pri nich. Alice sedela na gauči s neprítomným pohľadom. Vízia. Videl som presne to, čo aj ona.
Odohrávalo sa to niekde v tmavej uličke, ktorú osvetľoval len jas mesiaca. Na zemi sa zvíjal v bolestiach mladý muž, bol zranený. Nad ním sa skláňala nádherná žena s mahagónovými vlasmi. Srdcová tvár, zlaté oči meniace svoju farbu na čiernu. Schytila toho mladíka pod krkom, pritlačila ho o stenu a zahryzla sa mu do krku.
Zmeravel som. Vedel som, kto bola tá žena. Bola to Bella. Moja Bella. Chcela niekoho zabiť. V hlave sa mi zobrazilo, čo písala v liste. Potrebujem si len niečo vybaviť. Kolieska v hlave mi konečne začali pracovať.
Bella si potrebovala niečo vybaviť. Jej minulosť. V hlave mi svitlo meno. Jared. Ten, ktorý ublížil mojej manželke, mojej životnej láske. Nenávidel som ho za to, ale ak by ho Bella zabila, neskôr by si vyčítala, že zabila človeka. Odkedy zabila Colina, nechcela zabiť žiadneho človeka. Doteraz jej to bolo ľúto.
Musím ju zastaviť čo najskôr. Predtým bývala na Floride v Jacksonville. Takže smer Florida.
Vybehol som z domu bez akéhokoľvek vysvetlenia, či rozlúčky. Ešte som zachytil Bellin pach, za ktorým som sa vybral. Dúfam, že ju nájdem skôr, ako ho zabije. Už nebola taká rýchla ako ja, takže je tu malá šanca, že by som to stihol.
Bella:
Pozorne som sledovala svoju obeť zo strechy nejakej budovy neskoro večer. Nachádzal sa v jednej tmavej opustenej uličke, čo bolo pre mňa výhodou. Tak jednoducho som ho našla, až sa to zdalo smiešne. Jared mal v ušiach slúchadlá a popri tom si tancoval. Chudák. Ani nevie, čo ho ešte čaká. Nech si užije posledných pár sekúnd zábavy, následne si poňho príde zubatá.
Zoskočila som z budovy a dopadla pár metrov pred neho. Zatiaľ si ma nevšimol, pretože sa otáčal okolo svojej osi. Až keď jeho zrak spočinul na mne, zastal a z uší si vytiahol slúchadlá. Po tých dlhých rokoch som uvidela toho, koho som milovala, ale láska vyprchala už dávno. Nahradila ju nenávisť, ktorú som aj teraz pociťovala. Najradšej by som v sekunde ukončila jeho život. No chcem, aby si vytrpel aspoň malú časť z toho, čo aj ja. Možno, keby som ho prenasledovala na každom kroku a zastrašovala som ho, obával by sa o svoj život. Ako som sa ja bála o ten svoj.
„Ahoj,“ pozdravil sa a usmial sa. Nevyzeral, že by ma poznal. Premeriaval si ma od hlavy po päty uchváteným pohľadom. Nespoznával ma. To bolo hneď jasné. Možno mal len v pláne zbaliť okoloidúce dievča. Cha, keby vedel, čo ho čaká. Niekoľko minút, či hodín utrpenia a bolesti.
„Asi si na mňa nespomínaš,“ skonštatovala som. Nechápavo stiahol obočie.
„My sa poznáme?“ opýtal sa akoby nič. Poznáme a dosť dobre.
„Štyri roky dozadu, stredná škola, jedno dievča menom Bella…“ snažila som sa mu osviežiť pamäť. Jeho nechápavý výraz sa razom zmenil na udivený.
„Jasné, Bella Swanová!“ vyhŕkol a opäť sa usmial. Úsmev som mu opätovala, ale nebol úprimný.
„Isabella Cullenová,“ opravila som ho ostro. Už nie som tá Bella Swanová, šedá myška, handrová bábika, s ktorou niekto bude zametať. Ja som Isabella Cullenová, nádherná, sebavedomá a neľútostná.
„Takže je z teba vdova? Je mi ľúto, že tvoj manžel spáchal samovraždu,“ zasmial sa. „Ja zahojím tvoje zlomené srdce, už nie si to malé ufňukané dievčatko, ale sexy vdova. Takže ti dám novú šancu.“ Cítila som, ako mi vibruje hruď. Chcela som mu odtrhnúť hlavu, ale predsa mu nespravím takú radosť, jeho smrť bude pomalá a bolestivá. Chcem, aby trpel ako ja!
„Rada ti oznamujem, že mám živého manžela, ktorému ty nesiahaš ani len po členky. A ešte ti odporúčam, zasmej sa, pretože nevieš, čo ťa čaká.“ Celý čas som ho prepaľovala nenávistným pohľadom.
„Tak to by som ho rád spoznal. A viem, čo ma čaká. Jedna noc strávená s tebou v mojom byte,“ zaškeril sa. Až mi bolo z neho zle.
„Omyl, chlapče. Keďže pohár trpezlivosti pretiekol, hneď zistíš, čo ťa čaká.“ Už som viac nevydržala čakať, chcela som vidieť jeho ako mu tvár zahalí bolesť, ako bude žiadať o odpustenie. Márne. Smrť si tak či tak príde poňho.
Schmatla som ho pod krkom a pritlačila ho o stenu. Musela som sa krotiť, aby som mu ten jeho krk v momente nerozdrvila. Ale aj tak bol môj stisk príliš silný na ženu.
„Pamätáš sa ešte na náš vzťah?“ opýtala som sa ho hlasom ostrým ako žiletky. On však nemohol odpovedať, pretože mu dochádzal kyslík. Pustila som ho. Dopadol na zem a snažil sa popadnúť dych.
Po chvíli som ho popadla za golier bundy a priblížila sa k nemu, až naše tváre delilo asi desať centimetrov.
„Pamätáš si?“ zasyčala som naňho. Iba vystrašene pokrútil hlavou. Uchechtla som sa a prudko ho odsotila od seba. „Takže ty si to nepamätáš. Preto ti to ozrejmím.“ Začala som tam prechádzať. On sa zatiaľ odplazil k stene budovy, pri ktorej ostal sedieť opretý oň chrbtom. „Celý rok si ma klamal. Hovoril si mi, ako ma neskonale miluješ, ale všetko to bola lož. Hnusná lož. Ty si si počas nášho užíval s inými a ja som o tom nevedela, pretože som bola zamilovaná. Bol si so mnou iba kvôli sexu! Stále som ťa odmietala, no teba už nebavilo čakať. Preto si si jedného dňa zaumienil, že čakaniu je koniec.“
Na chvíľu som prestala v rozprávaní. Čupla som si k nemu a pozrela sa mu do tváre. On sa odo mňa odkláňal. Násilím som si vzala jeho pravú ruku a prezerala som si jeho prsty. To bude ešte zábava. Pozrela som sa mu do očí.
„Znásilnil si ma. Raz.“ Ozvalo sa zvuk lámajúcej kosti a následne jeho výkrik. Bavilo ma sledovať jeho tvár, cez ktorú sa prehnala vlna bolesti. Asi lámanie palca bolí veľmi. „Druhý raz.“ Zlomila som mu ukazovák. Výkrik. „Tretí raz.“ Na radu prišiel prostredník. Aj to ho veľmi bolelo, zvíjal sa v bolestiach, ktoré som mu ja s radosťou prinášala. Videla som v jeho očiach plných sĺz strach. Bál sa, čo bude nasledovať. „Chcel si aj štvrtý, ale nespravil si to. Povedala som ti, že som tehotná. A čo si ty spravil?“ Chvíľka napätia. „Obvinil si ma, že som si mala dať pozor a zmlátil si ma!“ Posledné dva prsty boli zlomené a uličkou sa niesol jeho krik.
„Prosím,“ šepol chrapľavo. „Prosím, nechaj ma.“
„Takže ty ma prosíš?“ Priblížila som sa k nemu tvárou. Moja druhá ruka sa premiestnila na jeho holennú kosť ľavej nohy. „Aj ja som ťa vtedy prosila, nariekala som. A ty? Ďalej si ma bil!“ Ozvalo sa praskanie kosti. Jeho rev bol dvojnásobný. „A následne si ma poslal na potrat. Keby ma k tomu nedonútil niekto iný, to dieťa by som si nechala, aj keď by bolo tvoje.“
Postavila som sa a znova sa tam pri ňom začala prechádzať. Nastalo pár sekúnd ticha.
„Ani si nevieš predstaviť, koľko bolesti som si kvôli tebe vytrpela, koľko dní som preplakala. Musela som odísť preč z mesta. A vieš čo sa zo mňa stalo?“ Uprela som pohľad na neho. Stále tam ležal otupený bolesťou. Sťažka pokrútil hlavou. Pousmiala som sa. „Stala som sa najväčšou štetkou na škole. Stačilo zmeniť imidž a povahu a mala som chalana, na ktorého som si len ukázala. Iba som ich využila na jednu noc, chcela som, aby pocítili moju bolesť, ktorú som kvôli tebe zažila. Ale nestačilo mi to. Musela som to vrátiť tebe, no ako? Mala som si niekoho najať, aby ťa zabil? Popravde som nad tým nikdy neuvažovala, až doteraz. Keďže som oproti tebe stokrát silnejšia, mám šancu ťa zabiť osobne. A bude mi potešením.“ Poslala som mu jeden falošný úsmev a opäť si k nemu čupla.
„Ale poviem ti dobrú správu, aj keď možno nie dobrú pre teba. Žijem si úžasný nový život. Mám milujúceho manžela, úžasnú dcéru a novú rodinu. A za pár dní ma čakajú oneskorené medové týždne. Preto s tebou nechcem strácať môj drahocenný čas, nezaslúžiš si ho. Tak sa pýtam, pomalá alebo rýchla smrť?“ opýtala som sa ho. Než stihol akokoľvek zareagovať, už som odpovedala za neho: „Pomalá sa mi páči viac.“
Vzala som si do rúk tú jeho zdravú ruku a prezerala si jeho žily, v ktorých mu prúdila krv. Stačí sa len raz zahryznúť… V ústach sa mi nazbieraj jed, hneď som ho aj prehltla. Ale to si nevytrpí veľa. A on musí trpieť. Musí! On si smrť jednoznačne zaslúži, nebude ma to nikdy trápiť, nebudem mať výčitky svedomia.
Pevne som mu zovrela zápästie v jednej ruke, zatiaľ čo on si pokúšal ruku vytrhnúť z mojej, no nemal šancu.
Od vnútornej strany lakťa až trocha ďalej od zápästia som mu prešla ostrým nechtom po kože, ktorú rozdeľoval od seba. Zreval. Len pocíť tu bolesť, vytrp si to!
Do nosa ma udrela vôňa omamnej sladkej krvi. Zrak mi zahalila červená hmla. Krv ma vábila k sebe, nech ju ochutnám, nech sa poddám tej túžbe uhasiť ňou roztavené olovo v mojom krku.
Nie! Nesmiem ho hneď zabiť, musí trpieť a to dlho!
Ovládala som sa. Nepoddala som sa a červená hmla sa postupne vytratila. Konečne som mala jasný zrak. Videla som, ako z jeho rany tečie malý a slabý prúd krvi. Napriek jeho zmietaniu som si jeho ruku nadvihla nad hlavu a nechala tú blahodarnú tekutinu dopadať na môj jazyk a stekať dolu hrdlom. Ten oheň som len mierne utíšila. Aj tak to bolo niečo úžasné. Tak dlho som nemala ľudskú krv, až som zabudla, aké je to úžasné, aká je to slasť. Je to niečo ako orgazmus.
„Bella, nie!“ Ten hlas… Poznala som ho, no aj napriek tomu som zavrčala. Pustila som Jaredovu ruku a prudko sa otočila za tým hlasom. Náhle moje vrčanie ustalo, keď som si všimla a uvedomila, kto to vlastne na mňa hovorí. Edward. Zdá sa mi, alebo naozaj sa mi vždy snaží zabrániť robeniu nejakých nesprávnych vecí? Dávno to bol Colin, kedy ma zastavil neskoro a teraz Jared. Už po druhý krát ma prichytil pri čine. Viem, nebolo správne zabíjať obyčajného človeka, ale on nie je obyčajný. V mojom ľudskom živote mi nesmierne ublížil, zlomil ma. A smrť si právom zaslúžil.
„Edward,“ vydýchla som. Stál na konci uličky v celej svojej kráse. Mala som na neho otázky ohľadom toho, ako ma našiel, ako vedel, kde ma hľadať? A odkiaľ vedel, že ma treba nájsť a zabrániť mi v nekalej činnosti?
„Bella, nerob to,“ šepol a v sekunde stál meter odo mňa.
„Prečo nie?!“ zavrčala som, ale následne by som si za to vrčanie dala facku. Vrčať na Edwarda môžem iba kvôli sexuálnej túžbe alebo pri hrátkach. Ale nie len tak! No nedokázala som sa ovládať. Stále ma oblievala vôňa tej sladkastej krvi.
„Nie je to správne.“ Pokrútila som hlavou.
„Ale on si to zaslúži!“ protestovala. Chcel niečo povedať, ale rýchlo som pokračovala: „Sám vieš, čo mi spravil, ako mi ublížil. Kvôli nemu som si toho vytrpela dosť, teraz si zaslúži odplatu!“ Videla som, ako Edwardovi sčerneli dúhovky nenávisťou pri pohľade na Jareda. Stačilo málo a súhlasil by so mnou. „A keby si zavolal záchranku, čudovali by sa, kto mu niečo také mohol spraviť. Taktiež by nás potom mohol zažalovať, či nás odhaliť,“ hovorila som ďalšie argumenty. Váhal. Stačí už len málinko…
Začala som cúvať smerom k Jaredovi.
„Ľudskú krv si určite nemal už dlhú dobu. Čo tak si vyhodiť z kopýtka?“ usmiala som sa na Edwarda. Nepohol sa. Ako náhle som si čupla k Jaredovi a chcela sa mu zahryznúť do porezanej ruky, už Edward čupel pri našej obeti z druhej strany a držal jeho zápästie v rukách.
Všimla som si, že Jared je ešte pri vedomí a ako-tak nás vníma.
„Jared, predstavujem ti môjho manžela Edwarda, ktorého si rád túžil spoznať. Už sa modliť ani nemusíš, o chvíľu sa tvoj mizerný život skončí,“ preniesla som sa úsmevom na perách. Jared sa z posledných síl začal zmietať napriek ukrutnej bolesti.
Prudko som ho zdrapila za ranenú ruku, pritisla si ju k perám a nadýchla sa. Ách… Tomu sa hovorí raj. Venovala som ešte posledný pohľad Edwardovi, ten jeho bol lačný. Následne sa moje tesáky dostali cez jeho kožu tak ľahko ako nôž maslom. A sala som. Sala som tú tekutinu prinášajúcu mi blaho a ukojenie túžby po krvi.
Nezostala v ňom ani kvapka krvi. Odtrhla som sa od jeho zápästia a nechala jeho ruku spadnúť na zem. Hľadela som na Edwarda, ktorý spravil to isté. Jeho pery boli celé od krvi. Cítila som, ako mi po brade steká zvyšná krv. Utrela som si ju ukazovákom, ktorý som následne aj olízala. Videla som, že Edward sa už neudrží. Predsa, dva dni bez sexu a k tomu ľudská krv? To je doslova vražedná kombinácia.
Zrazu som bola opretá o stenu, Edward sa celým telom tlačil na mňa a jeho pery zamestnávali tie moje. Vyzliekol mi koženú bundu, zašiel mi rukou pod tričko a snažil sa nahmatať rozopínanie podprsenky, čo sa mu podarilo. Nato zmizlo tričko aj podprsenka. Edwardove pery sa presúvali po krku a nižšie…
***
Po našom malom výlete na Floridu sme sa vrátili domov v deň, kedy sme mali odlietať niekam preč. Potrebovali sme zvieracou krvou zafarbiť naše dúhovky aspoň na jantárovú. Nechceli sme, aby sa Carlisle, či ktokoľvek z rodiny – aj keď to Alice určite videla vo vízii –, dozvedel o Edwardovom čine. Nie je isté, či by mu to jeho otec odpustil. Aj keď podľa mňa áno, istota je istota.
A nasledovali medové týždne. Tak som sa na ne tešila. Konečne budeme mať dostatok súkromia, k tomu niekde v inom štáte.
Ako prvá zastávka bola Havaj, potom Brazília, nasledoval Madagaskar, nejaký štát v Afrike, Francúzsko, Anglicko, Švédsko a ešte nejaké štáty. Bola to taká cesta okolo sveta. Bola som v destináciách, o ktorých som nikdy ani nesnívala. Väčšinu dní sme s Edwardom trávili v spálni, večer sme chodili aj do mesta. Na slnečných miestach sme mali celý ostrov iba pre seba, takže sme mohli chodiť na pláž aj cez deň a užívať si naše spoločné chvíle.
Bolo to perfektné. Čo viac dodať? Asi len to, že Alice je skvelá organizátorka.
Našu lásku sme si vyjadrovali deň čo deň. A musím sa priznať, že to jeho „milujem ťa“ ma bude baviť počúvať naveky. Vždy mi vtedy moje mŕtve srdce poskočí šťastím.
To, čo sme zatiaľ zažili, bol len malý kúsoček našej večnosti. Čaká nás toho ešte veľa…
A mimochodom. Zmienila som sa, že o pár mesiacov po našej dovolenke sa Nessie a Jacob vzali?
KONIEC
Som rada, ak ste sa dostali až sem. Dokopy ste prečítali vyše 52 000 slov! 🙂 Chcem sa ospravedlniť za dlhé čakanie na tento epilóg. Dúfam, že sa Vám poviedka páčila. Budem rada, ak zanecháte komentár. 🙂
