(Ne)opätovaná láska – 18. kapitola

18. Kapitola

Edward:

Po tanci si Bella dala pár drinkov. Keby len pár. Keby nealkoholických. Ten alkohol jej stúpol do hlavy.

Opitá tancovala v strede parketu na nemeckú pesničku, ktorej ani slová nepoznala. Ale refrén sa hneď naučila. Aj keď bola opitá, nevyzerala ako iný. Mala viac energie a sebavedomia.

(Pustite si k tomu túto pesničku – na ňu Bella tancovala a spievala.)

„Jet set! Woah! Jet set!“ spievala. Nikdy som ju nevidel takú odviazanú. Prizeral som sa na ňu od baru, kde som sedel na barovej stoličke. V skutočnosti som na ňu dával pozor. A hlavne dokázala pobaviť.

Keď v pesničke tá speváčka kričala meno Róbert, Bella volala moje meno a mávala na mňa. Zasmial som sa. Vybral som sa ku nej a chytil ju okolo pása.

„Nechcela by si už ísť?“ opýtal som sa jej. Najprv sa na mňa uprene dívala, nato som uvidel ako jej zažiarili oči a zasmiala sa. Bral som to ako áno. Ten smiech bol pravdepodobne výsledok alkoholu. Ťahal som ju za ruku preč z podniku.

Spolu sme došli k autu. Otvoril som jej dvere na strane spolujazdca. Nastúpila. Obišiel som auto a sadol som si za volant. Bella sa usmievala. Bola šťastná bez starostí.

„Odveziem ťa domov,“ povedal som jej. Pokrútila hlavou.

„Nechcem. Budem tam sama a budem sa báť,“ odporovala. V jednom mala pravdu – bude tam sama. A to by asi nebol najlepší nápad. „Poďme k tebe,“ dodala.

„Bella, nevieš, čo hovoríš. Zoberiem ťa domov.“

„Ale viem.“ Bola neoblomná. Náhle si na mňa sadla obkročmo a jej mäkké pery sa prisali na tie moje. Začala ma vášnivo bozkávať. Poddal som sa jej, no v hlave som si stále musel opakovať: Len neuvažuj perverzne!

Nebolo z nej cítiť alkohol, ale zato som cítil jej voňavku. Nádhernú voňavku. Bozky som jej oplácal, ale musel som túto krásnu chvíľu ukončiť, aby sa moje myšlienky neubrali perverzným smerom. Hlavne, keď je takto oblečená, je ťažké uvažovať morálne.

Odtiahol som sa do jej plných červených pier, na čo Bella zareagovala jemným mraučaním. Bolo to roztomilé. Sadla si späť na sedadlo a zachichotala sa.

„Zoberiem ťa domov.“ Bella nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Nie. Môže sa mi niečo stať, keď tam budem sama. A taktiež nemám kľúče.“ Na to, že bola opitá, jazyk sa jej neplietol.

Čo sa stane, ak ju zoberiem k sebe domov? Nič. K nej domov sa bez kľúčov nedostaneme. Nemal som inú možnosť. Vybral som sa autom ku mne. Počas cesty Bella zaspala. Aspoň tak vyzerala. Žeby už alkohol vyprchal?

Došiel som k drevenej bráne, ktorú som diaľkovým ovládačom otvoril. Zastavil som na pásoch pri bazéne. Vystúpil som z auta a obišiel ho. Otvoril som dvere na Bellinej strane. Stále roztomilo spala. Zobral som ju do náruče a s ňou som sa vybral do osvetlenej vily. Vyšiel som po dvoch schodíkoch na terasu a pokračoval som do domu.

Dostal som sa do svojej izby a Bellu som položil na svoju posteľ. Vyzerala tak nevinne, keď spala. Dal som jej z nôh topánky a položil som ich k posteli. Prikryl som ju tenkou plachtou. Trocha sa pomrvila, ale nezobudila sa.

Sadol som si k nej a díval sa do nádhernej tváre toho anjela. Moja malá princezná. Jemne som ju pobozkal na čelo. Postavil som sa. Keď ma vtom napadlo… Kde budem spať ja? Hosťovskú izbu nanešťastie nemáme. V mojej izbe je síce gauč, ale dosť malý na moju výšku. Ostáva mi obývačka.

Bella:

Pomaly som rozlepila viečka a ponaťahovala som sa. Opäť som zavrela oči. Keď som si niečo uvedomila.

Prudko som sa posadila a obzerala som sa okolo seba. Bledé steny, nábytok a podlaha z tmavého dreva, malý gauč bielej farby a klavír. Kde to som? V celej izbe sa vznášala tá známa a nádherná vôňa. Edwardova vôňa… Panebože! Ja som uňho? Čo sa vlastne v noci stalo?

Snažila som si spomenúť, ale nič som si nepamätala. Posledná spomienka na párty bola, ako mi Edward venoval pesničku a ako som do seba nalievala drinky.

V ústach som mala sucho, jazyk sa mi lepil na podnebie. Potrebujem vodu. Vytrepala som sa z postele a po špičkách som prešla po izbe. Musím uznať, že izba je pekne zariadená. Boli tu dvoje tmavé dvere. Jedny na pravo od postele a druhé trocha ďalej. Otvorila som tie, ktoré boli bližšie. Vstúpila som do mramorovej kúpeľne. Všetko zariadenie vyzeralo kvalitne. Podišla som k pultu s umývadlom. Otočila som kohútik a do dlane som nabrala trocha vody, ktorú som hneď aj vypila. To som zopakovala ešte párkrát. V zrkadle som si prezrela tvár. Nevyzerala som ako po opici. Našťastie. Pri umývadle stála ústna voda. Svieži dych nikdy neuškodí. Vypláchla som si s ňou ústa, v ktorých mi zostala chuť mentolu.

Otočila som sa chrbtom k zrkadlu. Pohľad mi padol na sprchu, ktorú som tiež nutne potrebovala. Veď ma to nezabije. Pomaly som sa vyzliekla a vliezla som do obrovskej sprchy. Pustila som na seba studenú vodu. Sprvu som sa striasla, no potom to už bolo v pohode.

Vyšla som zo sprchy a schmatla som prvý uterák, čo bol po ruke. Správala som sa tu ako doma. Žeby ešte doznieval alkohol? Nad tým som sa hlasno zasmiala. Asi áno.

Obviazala som si ten uterák okolo tela. Siahal mi iba pod zadok. Zobrala som svoje oblečenie a vrátila som sa do izby. Od šoku som vypískla. Edward stál vo dverách od izby. Mal na sebe len tričko a kraťasy. Nevadilo by mi, keby nemal ani to. Preboha, Bella! Odkedy na teba prichádzajú také úchylné myšlienky?

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť. A… A asi ťa vyrušujem, ja pôjdem,“ povedal a chcel odísť.

„Nie, kľudne ostaň.“ Usmiala som sa. Ostal stáť vo dverách. Sadla som si na posteľ. Vtom ma napadlo… „To je tvoja izba?“ opýtala som sa. Prikývol. „A kde si spal ty?“ kládla som ďalšie otázky.

„Na gauči,“ odpovedal a usmial sa. Stiahla som obočie.

„Kľudne si mohol spať tu so mnou,“ povedala som rýchlo. Až po chvíli som si uvedomila, čo som povedala. Trapas, trapas, trapas!  „Ehm… Ten alkohol ešte nevyprchal,“ zasmiala som sa chabo. Edward sa usmial ešte širšie a z úst mu ušlo uchechtnutie.

„Len si dám sprchu,“ oznámil a ukázal na dvere od kúpeľne. Prešiel k veľkej masívnej skrini, odsunul posúvacie dvere, vytiahol nejaké oblečenie a zmizol v kúpeľni.

Zhodila som zo seba uterák. Rýchlo som si zapla čiernu podprsenku bez ramienok, natiahla som na seba nohavičky rovnakej farby a na to som si obliekla tie šaty. Prechádzala som sa po izbe a zastavila som sa pri klavíri. Nenápadne som sa obzrela, len pre istotu a sadla som si k nemu na stoličku. Pohladila som rukou klávesy slonovinovej farby. Náhodou som jeden stlačila a izbou sa rozoznel tón. Potom som opatrne stlačila inú klávesu. Vôbec tie dva tóny neladili.

„Hráš?“ ozval sa za mnou Edward. Ľaknutím som nadskočila. Otočila som sa. Edward Stál tesne pri mne, prezlečený v čistom oblečení. Zbožňovala som, keď mal na sebe košeľu. Prišlo mi to také… sexi.

„Nie. A ty?“ vykoktala som. Zasmial sa.

„Samozrejme. Prečo by som potom mal klavír v izbe?“ opýtal sa sám seba. Pravda. Hlúpa Bella, hlúpa! Nenútene som sa zasmiala. Zahľadel sa na tie klávesy.

„Zahráš mi niečo?“ spýtala som sa. Sadol si ku mne a ja som sa otočila späť ku klavíru.

„No… Myslel som, že to bude pre teba darček k narodeninám, ale načo to odkladať?“ Nechápavo som sa naňho pozrela. Vyčítal to z mojej tváre. „Napísal som pre teba pieseň.“ Pieseň? A pre mňa? Srdce mi vynechalo úder. Keď sa jeho prsty priblížili ku klávesom, moje srdce bežalo maratón. Tesne pred tým, než začal hrať, prezradil mi: „Volá sa Bellina uspávanka.“

Jeho prsty sa rozleteli po klávesoch, z klavíra vychádzali tóny, ktoré spolu ladili. Zavrela som oči a užívala som si to. Z tej pesničky som cítila rôzne pocity. Ako lásku, smútok a túžbu. Skladba bola nádherná. Nádherná je slabé slovo.

Dozneli posledné tóny a ja som sa s úžasom pozrela na Edwarda.

„Je nádherná,“ šepla som. Na tvári sa mu zjavil úsmev. Ten jeho krásny úsmev…

„Som rád, že sa ti páči.“ Jeho pery boli tak blízko tých mojich. Pohltila ma túžba pobozkať ho. Moje pery sa dotkli tých jeho. Úžasný pocit…

Túto krásnu chvíľu narušilo moje škvŕkanie v žalúdku. Odtiahla som sa od neho a nasadila som ospravedlňujúci pohľad.

„Asi si hladná,“ okomentoval.

„No nehovor!“ povzniesla som ironicky. Sakra! Čo som to povedala? „Eh, prepáč… To ten alkohol,“ zamrmlala som so sklopeným pohľadom. Cítila som, ako sa mi krv nahrnula do tváre. Čakala som, že sa urazí. No on ma objal.

„Moja Bella. Len trošku omámená alkoholom,“ zasmial sa tým svojím nádherný smiechom. Nenútene som sa usmiala. Náhle sa postavil a ťahal ma za ruku ktovie kam. Vyšli sme z jeho izby. Ústa sa mi otvorili dokorán pri pohľade na ostatný interiér. Taký luxus…

Viedol ma po schodoch dole. Došli sme do modernej kuchyne. Všetko vyzeralo tak novo a draho. Ďalšia informácia o Edwardovi – je veľmi bohatý a žije v prepychu. Môj dom bol oproti tejto vile ako zrúcanina.

„Čo by si si dala?“ opýtal sa ma. Sadla som si na barovú stoličku pri malom pulte. Čo by som si dala?

„Jedlo?“ povedala som neisto. Ten alkohol má na mňa zlý vplyv. Kútiky úst mu kmitali nahor. Neviem, čo bolo podľa neho také smiešne. Buď ja alebo… Takže sa smial zo mňa a z mojich hlúpych odpovedí. „Prepáč,“ ospravedlnila som sa mu už stý raz.

„Môžu byť toasty?“ Prikývla som. Mrkol na mňa a už sa pustil do prípravy raňajok. Pozorne som ho sledovala. Vybral potrebné suroviny a toastovač. O niekoľko minút boli už raňajky hotové. Edward predo mňa položil tanier s toastom a pohár s pomarančovým džúsom.

„Vďaka,“ usmiala som sa naňho. Posadil sa vedľa mňa na voľnú stoličku so svojím tanierom. Pustili sme sa do jedenia. Bolo to výborné. Zapila som to tým džúsom. „Bolo to ozaj výborné. Si skvelý kuchár.“ Zliezla som zo stoličky a pobozkala som ho na pery.